Antikvariát Europik
Hlavná stránka Ponuka Mapa Fotogaléria História Kniha návštev Z tlače O stránke

Stanica antikvariát




Keď sa blížila penzia, začalo teplé kreslo pred telkou v činžiaku Tibora Ďuráka, dlhé roky pracujúceho v miestnom leopoldovskom liehovare, omínať. Bolo to chvíľu po nežnej, ktorá ponúkala šancu podnikať aj na staré kolená. Netrvalo dlho a Tibor Ďurák sa rozhodol: zriadi si v meste antikvariát. "Prvú zbierku som založil z toho, čo som mal doma. Dnes mám dokopy cez stotisíc kníh. Podľa mojich zistení je to po Paríži druhý najväčší antikvariát v Európe," chváli sa.

Aká kultúra potrebuje sálu

Prvý antikvariát si otvoril v centre Leopoldova v roku 1992. Postupne sem vpratal okolo dvadsaťpäťtisíc kníh. Keď im začalo byť pritesno, oslovil železnice - a na vlastné prekvapenie dostal do prenájmu priestor v nevyužitej staničnej budove zo začiatku storočia. Rýchlo zrekonštruoval, čo sa dalo, a zbierku nestačil dopĺňať. Stále viac sa rozrastala, ponúk na predaj pribúdalo.

"To večné behanie z mesta na stanicu som nezvládal, tak som napokon obchod v meste zrušil. A potom som opäť nevedel, kam s knihami," hovorí. Po čase sa mu podarilo získať na stanici ešte jeden priestor. Celkom blízko, hneď v náprotivnej budove, dostal do prenájmu celú sálu. "Kedysi sa v nej konali kultúrne akcie. Mesto doteraz nevie, čo s ňou. Tak som sa tu roztiahol," ukazuje Ďurák.

Všetečný poriadok

A tak si staré knihy začali žiť v naozaj veľkorysých podmienkach, v neobvyklom poriadku. Sú starostlivo poukladané na policiach, ktoré sú rôzne označené. Nájdete tu tematické aj názvové oddelenie, ale aj knihy rozdelené podľa pohlavia - napríklad slovenskí a českí autori, slovenské a české autorky. Dokonca je tu aj oddelenie malorozmerných kníh. Časopisy získali dobrý flek priamo v balkónových lóžach. Sortiment doplnila rozmanitá starina, ktorá má tú česť nachádzať sa rovno na javisku. Môžete sa pokutrať medzi hŕbami starých kabeliek a topánok, desiatkami lámp, fénov, stovkami tanierov, podnosov, šálok a iných prepotrebných vecí. A skutočne unikátna je zbierka starých akordeónov. "Mám ich asi osemnásť," hovorí Ďurák, ktorý dlhé roky pôsobil ako primáš miestnej cimbalovky. "Hrať ma na nej učili tí najlepší muzikanti. Cigáni."

Čo je stará kvalita

Osud kníh vraj Tibor Ďurák už pozná: dobrá je tá, ktorá sa rýchlo zničí, lebo si ju všetci požičiavajú. Tá, ktorú nikto nečíta, vyzerá stále ako nová. Najlacnejšie knihy sú uňho už po dve koruny. Na nákup neexistuje žiadny katalóg. Špičkové exempláre kupuje na rôznych burzách, ale takých má vraj len zopár. Rovnako je však schopný naraz kúpiť aj celú súkromnú knižnicu. Cena dohodou. Ak je preňho prijateľná, zaplatí. "Raz mi volala jedna pani, že má doma tritisíc kníh na predaj. Tak som sa k nej vybral, reku, pozriem si ten zázrak. Napokon ich mala o polovicu menej a chcela za každú sto korún. A pritom to neboli žiadne skvosty. To bolo hádam jediný raz, čo som sa so zákazníkom nepohodol. Inak za mnou ľudia chodia radi, lebo platím v hotovosti a zvyčajne kúpim všetko, čo mi donesú," vysvetľuje.

Už ani desať kníh

Dnes je to v oboch jeho antikvariátoch celkom plné, vraj sa tam nezmestí už ani desať kníh. Na stole aj v škatuliach na zemi sa však stále kopia stohy, čakajúce na registráciu.

"Mám dokopy cez stotisíc kníh. Podľa mojich zistení je to po Paríži druhý najväčší antikvariát v Európe," chváli sa.

Popri vysokých investíciách sa však Tibor Ďurák po dvanástich rokoch cíti na čoraz tenšom ľade. Pôsobenie v prenajatých priestoroch je neisté, budovy stále nie sú majetkovo vysporiadané, a navyše sa na stanici uvažuje o rýchlodráhe. "Ak ju začnú budovať, budú ma odtiaľto šibovať," sťažuje sa.

No o tom, že by to celé zabalil, nerozmýšľa. Práve naopak - onedlho sa chystá sprístupniť vo svojej antik-sále aj balkóny, kde už čaká na vernisáž stodvadsať metrov regálov a vyše päťdesiattisíc časopisov. "Otvorím tam aj galériu, určite to bude najkrajšia časť antikvariátu. Potom chytí tento obchod šmrnc," plánuje. "Mám takmer osemsto obrazov. Je medzi nimi kopec gýčov, ale nájdete u mňa aj Mudrocha, Benku, Jakobyho či Medveckú," ukazuje.

Kde je Červená knižnica?

A čo ešte Tibora Ďuráka teší? Má vraj určite najväčšiu zbierku SPKK (Spolok priateľov krásnych kníh), ale chýbajú mu napríklad remeslá. Veľká zhánka je po kováčskych, drotárskych, drevorezbárskych knihách - keď sa nejaká objaví, hneď sa predá.

"Ale čo je najzaujímavejšie, za celých dvanásť rokov mi nikto nepriniesol ani jedinú knihu z Červenej knižnice. Tí, čo majú, nepredajú," hovorí. "Zato mám dosť zdravotníckej literatúry, aj komunistickej. O tieto knihy nie je až taký záujem, mám ich uložené hore, hneď vedľa náboženstva. Ani jeden farár sa tu za celý čas neukázal."

Kto by to všetko do počítača nahodil

Tibor Ďurák trávi v antikvariátoch všetok svoj čas. Robí všetko, čo súvisí s prevádzkou - vysáva, zametá, kupuje, oceňuje, zaraďuje, odpovedá na listy, lebo má veľkú korešpondenciu. Boli časy, keď vedel o každej knihe, no teraz už nemá taký prehľad.

"Aj predvčerom som kúpil sedemnásť kartónov. Mám síce dobrý počítač, daroval mi ho guvernér Národnej banky, ale nemám človeka, ktorý by to doňho nahodil. To by chcelo aspoň tri mesiace času," vraví.

Spolupráca s knižnicami, archívmi aj múzeami je vraj biedna. Čo sa týka obrazov, galéria od neho nič nechce kúpiť, vraj nemá peniaze. Ani súkromní zberatelia sa neukazujú.

"Mám tu odložené dva obrazy aj pre Majského, narodil sa tu v Hlohovci, ako chlapec som sa s ním hrával," opisuje svoje kontakty. "Dal som ich namaľovať kvôli nemu, je na nich jeho rodný dom, bývalá židovská škola. Pred rokom som mu volal, aby si po ne došiel. Nedošiel, teraz je to už pasé," vraví smutne Ďurák.

Kráľovská samovražda

Hoci v zime sa medzi leopoldovskými knihami určite nezohrejete, problém stráviť tam pol dňa, a možno aj celý, mať nebudete. Aj keď sa nechystáte nič konkrétneho kúpiť. Tibor Ďurák má otvorené oba antikvariáty na striedačku denne, aj v sobotu a v nedeľu. Prikuruje však len v jednom z nich, a tiež len veľmi zľahka. Teplota v Europiku sa vyšplhá na znesiteľných jedenásť, čo znamená, že listovať v knihách sa dá aj bez rukavíc a nos si stačí fúkať len raz za dvadsať minút. "U prednostu" sa zimné teplotné rekordy pohybujú hlboko pod nulou.

"Moja bohumilá činnosť je taká kráľovská samovražda," zamýšľa sa. "Narobím sa tu, namrznem, a čo z toho. Ide to pomaličky a každým rokom horšie. Ale skončiť sa to nedá." Tému pripravila

Starina uživí aj knižnice

Jednou z možností, ako sa slušne zbaviť starých kníh, je ponúknuť ich knižnici. "Od súkromných osôb môžeme nakupovať knihy len cez antikvariát, od organizácií, samozrejme, aj priamo," hovorí Eva Potašová z odboru doplňovania a spracovania fondov Univerzitnej knižnice v Bratislave.

EVA ANDREJČÁKOVÁ


Zdroj: Denník SME, pôvodný článok, (c) Petit Press



<< Späť na zoznam článkov
Adresa:

Antikvariát EUROPIK
Nádražná 26/491
Leopoldov
92041
Copyright © 2007
Antikvariát EUROPIK

Web design:
Adrián Rakovský
Návštev: