Antikvariát Europik
Hlavná stránka Ponuka Mapa Fotogaléria História Kniha návštev Z tlače O stránke

Svetový antikvariát v Leopoldove




Keď som v minulom čísle publikoval článok Europik - svetový unikát, v ktorom som predstavil antikvariát v Leopoldove, nepočítal som, že bude mať taký široký ohlas, že som musel aj vo viacerých telefonátoch vysvetľovať, ako to vlastne s najväčším antikvariátom na svete je. Rozhodol som sa znovu navštíviť - ktovie koľký raz - tento nevšedný stánok kultúry a porozprávať sa s majiteľom pánom Ing. Tiborom Ďurákom o jeho starostiach a problémoch. Bral som do úvahy, že dnes často neprosperujú podniky, ktoré predávajú tovar potrebný každý deň a kniha teda nemá veľkú nádej. Presvedčil som sa, že aj napriek tomu prichádzajú kupujúci, aby si kúpili kvalitnú a lacnú knihu práve tu. A tak som sa spýtal Ing. Ďuráka, či vydrží aj v budúcnosti venovať sa projektu, ktorý rozbehol, či vystačí s dychom.
- Predovšetkým treba povedať jedno zásadné, - pripomenul Ing. Ďurák, - ak niečo robíte z lásky k veci, nepočítate ani čas, ani zárobok, ktorý vám toto podnikanie prinesie. A už naozaj nemôžete s istotou počítať, že sa vám vrátia peniaze alebo ešte aj zarobíte. Položme si však otázku ako inak? Čo keby ste sa rozhodli, že veci rozpredáte a skončíte s podnikaním? Mám tu už pomaly štvrť milióna kníh, veľa iných umeleckých predmetov a unikátov. Viete, ako dlho by som to musel rozpredávať? V začiatkoch boli situácie, že celé týždne neprišiel žiadny záujemca ani kupec. Sedel som v zimnom kabáte a čakal, lebo sa tu nekúrilo a zima opanovala priestor. Ale povedal som si, komu sa točí hlava nemôže ísť za letca a kto sa bojí riskovať, nemal by podnikať. Jednoducho niet činnosti, kde sú iba úspechy a všetko vyjde na sto percent. A čo ma drží nad vodou? Pevná vôľa a nádej. Pozrite sa, - ukazuje mi snímky, na ktorých je jeho pôvodný drevený stánok v Leopoldove, - záujem i rozsah činnosti si vyžadovali väčšie priestory. Najal som si ich na železničnej stanici, tie som však musel čoskoro po ich zrenovovaní opustiť, lebo stanica sa prerába na veľkolepú železničnú európsku stanicu. Prišiel som do väčších priestorov v bývalom hoteli, neskôr železničiarskom kultúrnom dome, a naviac som dostal v tomto areáli aj telocvičňu v dvore hotela. Kníh pribúda a musel som počítať aj s tým, že niektorí ľudia si tu chcú posedieť a prečítať si aj bez toho, aby voľačo kúpili. Bývalý priestor nočného baru zvaný Peklo som premenil na útulný priestor...
V čase mojej návštevy tu bola na praxi študentka z vysokej školy v Nitre, predtým skupina žiakov aj s profesormi, takže nie je to iba predajňa, ale aj priestor na štúdium a trvalú spoluprácu s vysokou školou.
- A čo ma ešte drží nad vodou? Nádej. Za rok navštívili môj antikvariát naši traja prezidenti, - povedal Ing. Ďurák.
Rudolf Schuster 14. apríla 2004 svoje dojmy zhrnul takto: ,,Je tu čo obdivovať, len tak ďalej."
Michal Kováč s manželkou tu bol 27. augusta 2004 a jeho dojem: ,,Zaslúži si to nielen obdiv, ale aj pomoc zodpovedných, aby tento antikvariát mohol byť užitočný aj budúcim generáciám.
Prezident Ivan Gašparovič pri svojej návšteve so sprievodom 12. mája 2005 napísal: ,,Obdivuhodná práca, som rád, že som to videl."
Povedzte, nepovzbudia takéto slová od najvyšších predstaviteľov štátu?
- A nielen to, - prizvukuje Ing. Ďurák. - Pozrite sa na tieto dve veľké pamätné knihy hostí. Návštevník z USA: Nevídané, obdivuhodné, krásne, mať takéto niečo u nás, to by bola paráda...
Čítam ďalšie zápisy hostí zo sveta. Sú z mnohých európskych krajín, z Ázie, ba aj z ďalekej Austrálie. Austrálčan prišiel z Viedne a ľutoval, že už na druhý deň musí letieť domov, verí však, že sa do tohto raja kníh ešte vráti. Zápisy, zápisy, zápisy. Povedzte, neživí to nádej a dôveru v úspech?
Antikvariát v Leopoldove má teda budúcnosť. Aj preto, že železničná stanica, oproti ktorej cez cestu tento stánok kníh je, nadobúda obrysy veľkolepej ukážkovej stanice v Európe. Má byť dokončená koncom budúceho roka a aj antikvariát jej dodá na zaujímavosti. Jeho vzdelaný majiteľ je nielen podnikateľ, obchodník, vedecký pracovník, ale má už hotových aj niekoľko rukopisov rôzneho žánru. Zápasí teda aj s časom.
Jeden z hostí napísal, že okrem príjemného prostredia je tu aj príjemný hostiteľ - neraz si s hosťami zaspieva, zahrá na hudobnom nástroji a hostí aj pohostí. Treba ešte viac?

PhDr. MILAN PIOVARČI, podpredseda ÚSN


Zdroj: Slovenský rozhľad


<< Späť na zoznam článkov
Adresa:

Antikvariát EUROPIK
Nádražná 26/491
Leopoldov
92041
Copyright © 2007
Antikvariát EUROPIK

Web design:
Adrián Rakovský
Návštev: