Antikvariát Europik
Hlavná stránka Ponuka Mapa Fotogaléria História Kniha návštev Z tlače O stránke

U prednostu vypravujú do minulosti




„Sme najväčším antikvariátom v celej Európe! Už to mám zistené! Dokonca aj istý japonský profesor, ktorý tu bol, mi do knihy sťažností, želaní a hod-notení napísal, že taký unikátny antikvariát ani v Tokiu nie je,“ radostne sa delí s horúcimi novinkami Tibor Ďurák, ktorý sa jedenásty rok vášnivo zaoberá svojím celoživotným koníčkom. Bývalý biochemik a mikrobiológ sa mu počas dlhoročného pôso-benia v leopoldovskom liehovare nemohol naplno venovať, nuž si všetko vynahradil na zaslúženom odpočinku.

Túžba po splnení sna začala mať reálnu podobu najskôr podnikateľským plánom, ktorý Tibor Ďurák predložil mestskému zastupiteľstvu v Leopoldove. A, čuduj sa svete, práve jeho „antikvariátsky návrh“ zvíťazil pred rýdzo slovenským – bufetom. Opustený drevený stánok, patriaci kedysi Slovenskej knihe, dostal kvôli svojej polohe názov Pri škole a stal sa prvým prístavom, kde zakotvil pán Ďurák so svojimi pokladmi.
„Niektoré knihy som odkúpil od bývalého leopoldovského štátneho kníkupectva. Väčšinu som zbieral celý svoj život,“ odhaľuje svoje zdroje majiteľ. Do „eráru“ okrem kníh zaradil aj zbierky obrazov, mincí, známok, hudobných nástrojov či rôznych drobných starožitností. Nečudo, že antikvariát praskal vo švíkoch. Po siedmich rokoch nastal čas na rozhodnutie – chce to ďalšie priestory!

U PREDNOSTU
Snáď akési volanie krvi (otec Tibora Ďuráka bol železničiar) spôsobilo, že sa ďalší antikvariát ocitol v starodávnych kanceláriách bývalých prednostov leopoldovskej železničnej stanice z roku 1906. Dostal priliehavý názov U prednostu a svetlo sveta uzrel v roku 1999. V tom čase sa stal v Čechách i na Slovensku najväčším, aký bol umiestnený na železničnej stanici, a zaujal aj popredné miesto v celej Európe, čo sa týka veľkosti ponuky na železničných staniciach.
„Vystriedajú sa tu najmä ľudia, ktorí čakajú na vlaky či autobusy,“ opisuje klientelu pán Ďurák, ktorý zákazníkov zo zvedavosti vždy trochu vyspovedá, aby, ako vraví, mal prehľad, odkiaľ sú. „Chodia sem vysokoškoláci z Bratislavy, Nitry či Trnavy i stredoškoláci z okolia. Boli tu dokonca aj návštevníci z Košíc, Prešova či Svidníka.“
Študujúca skupina prejavuje záujem skôr o filozofiu, históriu, mágiu či prírodu. Ľahšie žánre – knihy o láske, romány z červenej knižnice a rôzne trháky, ktoré boli majiteľovými žolíkmi a ktorých má celé kopy, však horko-ťažko nachádzajú čitateľov – nežnejšie polovičky zrejme miesto čítania radšej obľubujú telenovely.
„Zvláštnou sortou sú zberatelia kníh. Sú veľmi prieberčiví,“ charakterizuje ďalšiu kastu zákazníkov. „Prídu, vyberajú, aj tri-štyri hodiny strávia medzi regálmi. Vezmú do ruky každý výtlačok, popozerajú, zvyčajne však nič nekúpia, len zaďakujú a odídu.“

EUROPIK
Neustále zvyšovanie a skvalitňovanie ponuky prinútilo majiteľa poohliadať sa po ďalšom objekte. Dlhé roky zívala prázdnotou veľká sála oproti antikvariátu U prednostu, ktorá kedysi slúžila ako Uzlový klub železničiarov. Ani veľký rozsah opráv, ktoré si priestory vyžiadali a ktoré trvali jedenásť mesiacov, však nadšeného antikvára neodradili. Opustil drevený stánok Pri škole a po rekonštrukcii začal v júni 2002 prevádzkovať antikvariát Europik.
„Pik je vrchol, špic. Europik teda znamená vrchol európskych antikvariátov,“ odhaľuje súvislosti, ktoré ho po dlhých úvahách priviedli k tomuto názvu. „Tu už konečne môžem umiestniť všetky knižné tituly,“ mädlí si spokojne ruky. „Na balkóne sály plánujem urobiť galériu obrazov, bývalé javisko poslúži ako priestor pre ponuku historických hudobných nástrojov – klavírov, no najmä harmoník.“
Antikvariát U prednostu i Europik dosiahli v súčasnosti svojím rozsiahlym „repertoárom“ európske rekordy a pán Ďurák sa nebojácne pokúša aj o zápis do Guinessovej knihy rekordov. „Mám adresu na komisára, ale nemám čas pustiť sa do toho,“ hovorí neúnavný obchodník, ekonóm, upratovačka i poradca kupujúcich v jednej osobe, ktorý sa má čo obracať. Antikvariát, to je veru inakší biznis, a v slovenských pomeroch takto podnikať je tvrdým chlebíčkom. O pasovaní sa s finančnými problémami vie podnikateľ svoje. Veď ešte na začiatku si na prvé nájomné vzal „pôžičku“ od dcéry. No ako povedal, bolo to prvý a posledný raz. Tvrdé balíky opatrení uskutočňuje po celý čas – napríklad v zime nekúri, lebo si to nemôže dovoliť!
„Zlý stav v tržbách pretrváva, ale už o tom ani nerozprávam. Aj dnes som mal U prednostu jeden stupeň nad nulou!“ vychádza najavo dôvod jeho teplého oblečenia a klobúčika na hlave. „Na pokrytie nákladov by som musel predať ročne asi päťtisíc kníh. No keď som prežil doteraz, určite vydržím aj ďalej,“ nevzdáva sa pán Tibor a ponúka exkurziu po svojom kráľovstve.

SKVOSTY V POLICIACH
Antikvariát U prednostu sa špecializuje na vedecko-odbornú oblasť. V piatich miestnostiach sa v policiach skrýva štyridsaťtisíc výtlačkov odbornej literatúry a literatúry faktu.
„Antikvariátom by možno pomohla lepšia propagácia. Ukázať ich nie ako prekladisko kníh, ale aj kus kultúrneho prostredia, kde si návštevník môže posedieť, podebatovať či zahĺbiť sa do zaujímavého čítania,“ predostiera ďalšie poslanie antikvariátu majiteľ a pristavuje sa pri regáli, ktorý priam „vonia“ knihami s receptami na výrobu liehu, koňakov i páleniek podľa francúzskych receptúr a ďalších dobrôt. Stránky najstaršej knihy z roku 1659, ktorú osobne ocenil aj majiteľ jedného z najväčších antikvariátov v Paríži – pán Grandidiér, ukrývajú zasa tajomstvo výroby likéru.
Bohato je zastúpená i náboženská literatúra. Najstaršia kniha v latinčine je zo sedemnásteho storočia a nájdu sa tu aj nemecké knihy. „Počas vojen boli kostoly uchránené od plienenia, preto sa táto literatúra zachovala,“ konštatuje pán Tibor a priznáva, že záujem o ňu je minimálny. „Farári za mnou nechodia a bežný človek tomu nerozumie.“

HUDOBNÉ ODDELENIE
„Na harmonike hrám päťdesiat rokov. Rozumiem týmto kráľovským nástrojom,“ odôvodňuje prítomnosť klávesových a chromatických harmoník, ktoré sú skvostom „hudobného oddelenia“ a ktoré sú jeho srdcovou záležitosťou. „Toto je Super Rigoletto,“ s iskrou v oku ukazuje na vzácny nástroj bohato vykladaný perleťou. V roku 1933 na majstrovstvách sveta v hre na chromatických harmonikách s ňou získal titul najlepšieho hráča pražský virtuóz František Poupě. Doklad o tom je dokonca uložený priamo v harmonike. „Je to skutočne špičkový nástroj. Päťradový, 120-basový, s mimoriadne zvonivým tónom a prenikavým zvukom,“ s profesionálnou istotou opisuje harmoniku majiteľ a pýši sa ďalšími troma 144-basovými harmonikami, z ktorých jedna je vyrobená v dielni známeho majstra Františka Hlaváčka v Lounech pri Prahe. Sú výnimočné práve tým, že bežne sa vyrábajú iba 120-basové. Okrem akordeónov zaujmú aj ďalšie hudobné nástroje, kazety, pásky, pohľadnice, staršie písacie stroje či rôzne technické exponáty, z ktorých keď zrak skĺzne po stenách, poráta vyše osemsto obrazov – portrétov, krajiniek, zátiší i akvarelov. „Sú z vlastných zbierok. Mnohé od slovenských, českých či nemeckých majstrov som kúpil od ľudí ako starožitnosti,“ vysvetľuje pán Tibor, ktorý si ešte od piatich súčasných maliarov pravidelne objednáva diela a ponúka ich klientom.

VZÁCNI HOSTIA
Nuž, je čo obdivovať i čo kúpiť. Ceny kníh sa pohybujú od jednej koruny a štyridsiatich halierov po desaťtisíc, obrazy od 95 po dvadsaťtisíc korún. „Nikto nemôže napríklad povedať: Učil by som sa nemčinu, ale knihy sú veľmi drahé a nemám na to. Ja mu nemčinu predám za osem korún. Nech sa učí!“ zdôrazňuje majiteľ výhodu pre večne chudobných študentov. Okrem nich sa oba antikvariáty môžu pýšiť aj onakvejšími návštevami nielen zo Slovenska, ale i susedných Čiech, Rakúska, ďalekého Švédska či z Japonska, odkiaľ meral cestu odborník na slovanské jazyky. „Zrazu len prikvitol aj s tlmočníkom. Klaňal sa, ako to Japonci robia, a vzal si akúsi odbornú literatúru v slovenčine, no po slovensky nevedel,“ usmieva sa spokojný pán Tibor a prikyvuje: „Antikvariátmi sa dokonale naplnil môj život. Keby som nemohol predávať staré knihy, nič iné by ma nebavilo. Toto je môj svet, ktorý ponúkam ostatným.“

(VERONIKA ZDENEKOVÁ)


Zdroj: Zrno, pôvodný článok



<< Späť na zoznam článkov
Adresa:

Antikvariát EUROPIK
Nádražná 26/491
Leopoldov
92041
Copyright © 2007
Antikvariát EUROPIK

Web design:
Adrián Rakovský
Návštev: